V prvom cieli na Košice Night Run

Už ani neviem ako prišla naša maminka s nápadom (večer 30.08.), či by sme s Damim nešli bežať nočnou Bratislavou (Dami variantu podvečerného detského behu Rexík). Neváhali sme dlho a 14 dní do behu som považoval za taký akurátny čas na prípravu pre človeka, ktorý posledne behal na strednej škole počas dvanásť minútovky a bicykel vytiahol po prvý krát v júli po asi troch rokoch.

Plánovali sme cestu do Košíc, tak na tréning ostával len týždeň pred behom. Nasledujúci večer (31.08.) som zistil, že niečo podobné sa bude bežať aj v piatok (04.09.) v Košiciach. Vravím si, že presne to by mohol byť tréning na Bratislavu a navyše, keď už budeme na východe, tak prečo to neskúsiť. V utorok (01.09.) sme sa teda zbalili a išli pozrieť okruh na neďalekej základnej škole. Maminka tvrdila, že má 400 metrov vďaka čomu som bol so svojím výkonom relatívne spokojný. Neskoršie zistenie, že reálne ide len o 270 metrov ma mierne zneistilo. Dami odbehol kilometer, ja štyri.

Pred štartom

No Košice sme aj tak skúsili. Pred štartom nervozita a po výstrele len také 1,5 minútové kráčanie k štartu. Prvý kilometer bol o predieraní davom, druhý zbehol rýchlo, tretí bol zasa kritický, štyri som mal „natrénované“, od piateho to šlo (skoro) samo. Atmosféra popri trati dodávala energiu a traja najväčší povzbudzovači hnali pri každom stretnutí vpred.

Nakoniec po necelých 53 minútach čistého času prišiel cieľ. S ním radosť, uvoľnenie a samozrejme medaila! Dokonca sa mi podarilo splniť dva ciele – zabehnúť do hodiny a byť v prvej polovičke.

Výsledky