Blatistá výprava k Bielym skalám

Podľa predpovede počasia sme to mali stihnúť ešte tesne pred malými sobotnými zrážkami. A hoc sme z domu vyrazili až prekvapivo skoro, tak i tak sa spolu s nami na cestu vydali aj prvé kvapky.

Navigácia videla našu výpravu až moc jednoducho – cestou smerom na Devínsku kobylu a v správnom momente doprava. Realita však bola mierne iné a navigovanie v režime pre autá nebolo tým najsprávnejším, čo nás malo k Bielym skalám priviesť. Azimut a jemný traverz bahnitým terénom nás nakoniec doviedol tam, tak sme plánovali.

Cestou vznikla aj improvizovaná kompilácia rýmov

Prechádzka v daždi,
to nedá každý.
Všade je tu blato,
daj mi ruku zlato.
Vytiahnem ťa hore,
uvidíme more.
Kvapká mi už z nosa,
nebude to rosa.

Našli sme čo sme hľadali,
trochu sme aj na zem padali.
K farebným totemom sme zašli
a ukrytých pokémonov sme našli.
Bahnistým svahom vrátili sme sa späť,
a do auta utekali sme hneď.

V daždi autom domov sme išli,
na testy covidové sme cestou zašli.
Všetko dobre sa končí,
Dami už od hladu mrnčí.